Tepelné čerpadlá na každú tretiu budovu v celej Európe!

Tepelné čerpadlá hrajú, spolu so solárnymi kolektormi, hlavnú úlohu v znižovaní emisií skleníkových plynov produkovaných veľkými európskymi mestami. Aby krajiny západnej Európy splnili svoje ambicióznym plánom na ochranu klímy, bude potrebné inštalovať tepelné čerpadlá až na každú tretiu budovu!

Okrem toho, že tepelné čerpadlá nachádzame čím ďalej častejšie ako u rezidenčných, tak nerezidenčných budov, hrajú tiež čím ďalej dôležitejšiu úlohu v systéme diaľkového vykurovania. Od Ríma po Oslo nájdeme projekty, kedy veľké tepelné čerpadlá využívajúce geotermálnu energiu zásobujú svojím teplom celé mestá. Mesto Helsinki teraz dokonca realizuje projekt, kedy budú tepelné čerpadlá využívané na ochladzovanie budov počas leta namiesto existujúcich konvenčných klimatizácií.

Tepelné čerpadlá si získavajú pozornosť na úkor solárnych kolektorov aj veterných elektrární, a to hneď z niekoľkých dôvodov:

• sú schopné produkovať stabilné dodávky energií bez ohľadu na počasie či ročnú dobu
• nemajú špeciálne požiadavky na umiestnenie (svetová strana pod.)
• dokážu vyrobiť energiu za priaznivé ceny
• nemajú negatívny efekt na vzhľad životného prostredia

Na tepelné čerpadlá „vsádza“ vo veľkom i súkromnej spoločnosti

O tom, že výroba energie tepelnými čerpadlami má pozitívny finančný dopad, sa čoraz viac presviedčajú aj veľké spoločnosti, ktoré inštalujú jednotky čerpadiel v svojich prevádzkach. V Nemecku dnes nájdeme tepelné čerpadlá bežne aj v supermarketoch, kedy predajca Lidl v rámci projektu „Pobočka 3.0“ upravuje svoje prevádzky tak, aby boli viac-menej energeticky samostatné. Tieto pobočky si samy vyrábajú elektrinu s pomocou solárnych panelov, energiu produkujú práve tepelnými čerpadlami a jednotkami rekuperácia, ktoré využívajú teplo z kompresorov chladiacich boxov.

Obmedzený vplyv na životné prostredie ako samozrejmosť

Firmy majú v otázke znižovania emisií skleníkových plynov samozrejme aj iné než čisto finančné dôvody. Ohľaduplnosť k životnému prostrediu sa postupne mení z „exotickej“ konkurenčnej výhody na samozrejmosť tak, ako celá populácia vníma citlivejšie dopady jednotlivých firiem na svoje okolie. Ďalej je tu „hrozba“ toho, že aj „bežné“ firmy budú zapojené do systému emisných kvót. Firma, ktorá dnes nerieši svoju energetickú hospodárnosť tak riskuje, že v budúcnosti ju prevádzku predraží ako rastúce ceny energií, tak prípadné platby štátnemu sektoru.

Ciele sú ambiciózne, do roku 2050 by mala byť veľká európske mestá energeticky sebestačná aj bez fosílnych palív. Obnoviteľné zdroje energií, v hlavnej rade aj s tepelnými čerpadlami, tak pred sebou majú zdá sa „zelenú“ budúcnosť. Skúsenosti z miest ako sú Kodaň, Rotterdam, Hamburg, Štokholm, Helsinki, Oslo, Frankfurt, Curych a pod. potom ukazujú, že pre domácnosti prechod na obnoviteľné zdroje v podobe tepelných čerpadiel môže znamenať výrazné zníženie nákladov na vykurovaciu sezónu.