Mäsožravé rastliny

Mäsožravé rastliny alebo hmyzožravé rastliny priťahujú pozornosť ľudí, už od čias Charlesa Darwina, a to najmä pre svoj ​​vzhľad, ktorý je úplne odlišný od ostatných izbových rastlín.

Výnimočná je aj ich životná stratégia, ktorá spočíva v polapeniu a stráveniu živej koristi, z ktorej vstrebávajú potrebné živiny dôležité k ich rastu. Tieto rastliny sa vo voľnej prírode vyskytujú predovšetkým v miestach, v ktorých je pôda veľmi chudobná na živiny, teda v močarinách, slatiništiach, vresoviskách, chudobných piesočnatých alebo kamenistých oblastiach alebo rašeliniskách.

Potrava mäsožravých rastlín

Najčastejšou potravou mäsožravých rastlín je hmyz, ktorý je obvykle chytený pri usadnutí na list rastliny. Iné typy, ako je napr. Dionaea, majú schopnosť chytať hmyz prudkým pohybom, bublinatky, tučnice a rosnatky lákajú hmyz trblietavými odleskami na listoch, na ktoré sa hmyz prilepí. Špecifickú skupinu tvoria špirlice a láčkovky, ktoré lákajú svoju korisť do hlbokých pascí, z ktorých už nevedie cesta späť.

Pestovanie mäsožravých rastlín

Okrem európskych druhov, môžeme všetky ostatné typy mäsožravých rastlín pestovať v našich domácnostiach pri izbových teplotách. Najnáročnejšou zložkou pestovania je pravidelná zálievka, pretože mäsožravé rastliny disponujú veľmi slabým koreňovým systémom, pri nedostatku vody odumierajú. V letnom období musí rastlina stáť vo vode, v zimnom období, zalievame pravidelne, zemina by mala byť vždy vlhká. Mäsožravé rastliny patria do skupiny maximálne svetlomilných rastlín, teda vyžadujú dostatok svetla, ktoré im je dopriate v tesnej blízkosti okna, najlepšie na parapete.

Najvhodnejšou nádobou, pre umiestnenie mäsožravých rastlín, je plastový kvetináč, ktorý by mal byť objemnejších rozmerov. Hlinené kvetináče nie sú pestovateľmi príliš odporúčané, a to z dôvodu, rýchleho odparovania vody zo svojho povrchu. Väčšina mäsožravých rastlín vyžaduje substrát tvorený hrubou prírodnou kyslou rašelinou, ktorá neobsahuje živiny. Citlivejšie druhy rastlín veľmi dobre prospievajú v živom rašelinovom machu, ktorý je zabezpečený protiplesňovými vlastnosťami. Rastliny netreba hnojiť, pretože potrebné živiny k rastu získavajú z hmyzu, ktorým sa prikrmujú.

Najobľúbenejšie druhy mäsožravých rastlín

K najobľúbenejším druhom mäsožravých rastlín patria Rosnatky, Mucholapky, Láčkovky, Tučnice a Darlingtonia.

Rosička

Spoločným znakom, takmer 150 druhov rosnatiek, sú lapajúce orgány, ktoré sa nachádzajú na listoch rastliny. Tieto lapajúce orgány majú podobu trblietavých kvapiek rosy – tentakule, ktorý dokonale prilákajú hmyz, ktorý sa na nich prilepí a následne udusí.

Mucholapka

Mucholapky ukoristia svoju potravu rýchlym a lapavým pohybom, ktorý vykonávajú dvoma čepeľami. Po usadnutí hmyzu na list, sklapne mucholapka obe dve čepele, čím vytvorí priestor, z ktorého niet úniku.

Láčkovka

Láčkovka patrí k veľmi rozšíreným druhom mäsožravých rastlín, v tropických a dažďových pralesoch dorastajú do výšky až 20 metrov. Hmyz po usadnutí na okraj klzkého listu skĺzne na dno, kde je rozložený tráviacou tekutinou, ktorá vychádza z láčku.

Darlingtonia

V priaznivých podmienkach dorastá rastlina až do výšky 90 cm, jej vzhľad pripomína vztýčenú hlavu kobry. Táto rastlina láka svoju korisť do svojich hlbokých pascí, z ktorých nie je cesta späť.